reklama

Pád Tretej Ríše (Der Untergang)

Hitler je jednou z najvýraznejších postáv 20. storočia. Na filmovom plátne sa tento charizmatický ’hrdina’ objavil už mnohokrát, či už vo vojnových a životopisných filmoch (napr. v nedávno na Čt1 vysielanom výbornom filme Vzostup zla), alebo ako komická figúrka v satirách (napr. slávny snímok Charlesa Chaplina z roku 1940 The Great Dictator).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

V roku 2005 sa ďalším predstaviteľom führera stal Bruno Ganz (Nebo nad Berlínom) vo filme nemeckého režiséra Olivera Hirschbiegela Pád Tretej ríše, ktorý sa v týchto týždňoch objavuje v slovenských kinách.Film zobrazuje samotný záver 2. svetovej vojny, úpornú snahu Hitlera obrániť Berlín pred postupujúcou Červenou armádou, jeho vzrastajúce šialenstvo, keď sa mu rúca všetko, o čo sa snažil, zrádzajú ho aj jeho najvernejší a nemecký národ, v jeho očiach povýšený nad všetky ostatné, sa pomaly vzdáva. Hitler však odmieta kapitulovať, je ochotný do poslednej chvíle bojovať, spolieha sa na armády, ktoré však už neexistujú. Už nehľadí ani na civilné straty v radoch nemeckého obyvateľstva, ktoré ho sklamalo, odmieta Berlín evakuovať a rozbieha sa hlavou proti múru. S blížiacou sa ruskou armádou však napokon aj on stráca nádej, vydáva svoje posledné rozkazy a zatvára sa so ženou Evou v izbe, kde spoločne spáchajú samovraždu. Tento čin po ňom zopakujú aj ďalší a berlínsky bunker sa tak stáva hrobom pre mnohých nemeckých veliteľov. Viac ako na boje a vojnové scény sa film zameriava na počínanie generálov a samotného Hitlera v snahe ochrániť Berlín, poslednú veľkú nemeckú baštu, ktorej dobytie by znamenalo definitívny pád Tretej ríše, pred blížiacou sa ruskou armádou. Veľká časť deja sa preto odohráva v berlínskom bunkri, čo zapríčiňuje, že výprava nie je tak bohatá, ako býva pri vojnových filmoch dobrým zvykom. No snímok sa usilovne snaží vykresliť hustnúcu atmosféru, postihuje pocity mnohých postáv, no zameriava sa hlavne na Hitlera, vďaka čomu má Bruno Ganz naozaj veľa priestoru ukázať svoje umenie, čo sa mu aj napriek ťažkej úlohe zobraziť neurotického a psychózami postihovaného Hitlera prekvapujúco dobre darí. Tento herecký výkon preto dominuje celému filmu, ktorému akosi škodí fakt, že síce zaujímavý, no nie zrovna strhujúci príbeh je natiahnutý do prehnanej dĺžky - 2 a pol hodiny. Najpútavejší sa pritom javí záver filmu, keď sa kamera už o čosi častejšie vydáva do berlínskych ulíc a s autentickou vizážou zobrazuje pomaly tíchnuce boje, napoly zbúrané domy a ulice posiate tehlami, prachom a mŕtvolami. Týmto obrázkom, často sprevádzaným pochmúrne znejúcimi zvukmi (lebo hudbou sa to sotva dá nazvať), nemožno odoprieť veľkú silu, ktorá tých mladších divákov (vzhľadom na to, že mám 17 rokov sa medzi nich radím aj ja) prinúti s povzdychnutím si pomyslieť, aké veľké šťastie majú, že ich niečo tak strašného obišlo.

Tomáš Kováčik

Tomáš Kováčik

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

gymnazista s chuťou písať Zoznam autorových rubrík:  Filmové recenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu